Bratislavskí temní elektronici sa hlásia o slovo svojim v poradí druhým štúdiovým albumom, ktorý, rovnako, ako ich úspešný debut "Moonflowers" spred dvoch rokov vychádza pod hlavičkou nemeckého vydavateľstva Broken Seal (pod ktorého krídlami uzreli svetlo sveta napríklad aj tituly Terminal State, Injury, či Blink Twice...). Na rozdiel od recenzie na debut už nemienim polemizovať nad tým, prečo sú Lord Shadow (hudba, texty, hlas) a Ryby (hlas, texty, perkusie) v súčasnosti známejší viac za hranicami našej republiky, ako na jej území, pretože to považujem za úplne zbytočné. Je to skrátka fakt, ktorý navyše oboch pánov nemusí vzhľadom na veľmi priaznivé odozvy na ich tvorbu ako zo strany renomovaných zahraničných periodík, špecializujúcich sa na toto žánrové spektrum, tak i samotných fanúšikov, v konečnom dôsledku vôbec trápiť.
Disharmony na svojej novinke pokračujú v tom, čo načali na svojom úspešnom debute. Ich produkcia v sebe kĺbi ako vplyvy moderného industrialu a dark techna, tak dark ambientu po vzore Lustmord-a, či interpretov vydávajúcich pod hlavičkou kultového labelu Cold Meat Industry. Napriek tomu, že ich kompozície môžu na prvé počutie vyznieť príliš agresívne, pozorný poslucháč, ktorý si pustí cédečko viackrát pochopí, že všetky tie naefektované vokály, industriálna rytmika a zvukové steny tvorené ´zúrivými´syntezátorovými riffmi iba obaľujú v podstate celkom melodické nápady. Dokonca si dovolím tvrdiť, že niektoré z nich by odeté do iného hávu mali na to bodovať i v ´konzumných´ hitparádach. Značný posun oproti debutu vnímam osobne predovšetkým vo výrazne kvalitnejšej práci so zvukom, no i samotnými aranžmánmi. Páni si na spomínanom ´obaľovaní´ jednotlivých kompozícií dali skutočne záležať a svoj (predpokladám) vynovený softvérovo / hardverový nástrojový park určite vyťažili na dosť vysokú mieru. Mnohé skladby ("Zoomer", "Secondary Vision"...) prekvapia odvážne hojným, no vôbec nie nerozumným využitím najrôznejších efektov, ktoré im dodávajú veľmi zaujímavý rozmer.
Summa summarum je "Zoomer" dôstojným následníkom debutu, ktorý ho navyše, ako som už spomínal, v niektorých ohľadoch prekonáva. V konečnom dôsledku, takto by to predsa malo byť, nie? Myslím, že domáci underground má v zahraničí ďalších, skutočne kvalitných zástupcov...
|